Červenec 2015

Lepšie neskôr ako nikdy, aneb - nikdy sa snov nevzdať :-)

2. července 2015 v 12:22 | Rachelle |  Rachelle
Začnem asi tým, že toto v žiadnom prípade nie je machrovací článok, a ani že netúžim po pochvalách z každého rohu, myslím, že článok je v prvom rade o povzbudení a dokázaní, že všetko, čo naozaj silno chceme skôr či neskôr príde, či už čo sa týka našich barbie zberateľských snov, alebo aj tých našich osobných. A áno, tento blog je v prvom raden o barbie, ale som toho názoru, že ľuďom, s ktorými prežívame náš barbie svet a život sa občas môžeme zdvôveriť aj s vecami o nás samých.

Začnem tým, že na strednej som bola dobrá študentka, gymnázium, matura na samé, chcela som pokračovať veterinou, no precenila som sa a na prijímačky som sa ani nie že vybodla, ale myslela som si, že to zvládnem aj bez brutálnej prípravy, bola to taká hlúpa namyslenosť, nie som na to pyšná a tak to aj dopadlo. Tesne pod čiarou. Bola som taká naštvaná , hlavne sama na seba, nuž čo, šla som do Brastislavy na biologiu a chémiu, zaprisahajúc sa, že budúci rok to už takto nedopadne.

A ako to už v živote chodí, osvedčilo sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Najprv som to tam neznášala, september som prežila ako búrkový mrak, no našťastie mi veľmi skoro mi došlo, že mám príležitosť vylepšiť svoje vedomosti, spoznať ľudí, dať si zahrievacie kolo vysokoškolského života a skúšok na výške. Poučila som sa, že nikdy nebudem taká dokonalá, aby som nemala vždy čo vylepšovať, stretla som veľa ľudí, ktorí na tom boli rovnako ako ja, nedostali sa na prvý raz na medicíny, farmácie, boli pre mňa povzbudením, inšpiráciou, potešením, že v tom nie som sama a nemám sa za čo hanbiť, keď to chcem skúsiť opäť. Niektorí skrátka na snoch tvrdo pracujú od začiatku a sú zodpovední a skvelí a niektorí skrátka potrebujú dobrý strkanec od života, aby sa rozhýbali. A teraz už nič neľutujem, som dokonca šťastná, že som sa nedostala na prvý raz, lebo som zažila perfektný rok a myslím, že ma urobil lepším človekom, ktorý si dokáže uvedomiť, že talent a hlava sú len zlomkom úspechu, zvyšok je tvrdá makačka. a ke´dže som veriaca, verím, že Boh nás občas pošle na nečakané miesta, aby sme nakoniec dostali, čo chceme :-)


Preto píšem tento článok, aby sa nikto nehanbil padnúť na hubu a postaviť sa, horšie je vzdať to a žiť s tým celý život. a aj preto, aby sme si uvedomili aké máme šťastie , ak máme okolo seba ľudí, ktorí v nás veria stále. Moji rodičia by ma mali radi aj keby som bola pravý naskakovač na smetiarskom aute, ale ten pocit, keď im včera vyhrkli slzy bol neopísateľný, vedela som, že oni mi verili, rovnako ako všetci moji kamaráti. No sú aj ľudia, ktorí to neberú rovnako, hoci svoje staré mamy nesmierne ľúbim a viem, že aj oni mňa, no po celý rok som sa dočkala len slov o pochybnostiach o mojej budúcnosti, o tom, že som rojko a či si myslím, že na to mám. Je smutné cítiť sa neschopne, keď kedysi ma mali za múdru a šikovnú a zrazu na nič nemám. Viem, že to nemysleli zle a že teraz sú zo mňa opäť šťastné, ale predtým, než začneme pochybovať, dajme ľuďom šancu, každý môže zmeniť čo chce, ak to veľmi chce.

A dosť už rozkecu, dúfam, že neotravujem týmto článkom, len som chcela povzbudiť, lebo nič nepadne tak dobre, ako povzbudivé slová, ja som ich často potrebovala a často som to bola ja sama, kto ma musel povzbudiť. ale stálo to za to :) a preto všetkým želám, nech sa im splnia sny, nech sa neboja o ne bojovať a hlavne sa nebáť počkať. A to platí aj pre barbie - nebáť sa snívať, aj tá najdrahšia a najvzácnejšia sa raz môže vyhrievať v našich poličkách :-)

A teraz som pripravená užiť si leto a potom sa zriecť voľného času, života a prehriať si mozog na veterine :D Ale na Barbie bude čas vždy :)